Naša hymna ma vždy dojme o to viac, keď sa spája s príjemným pocitom pozitívneho svetla, ako to bolo naposledy pri Petre Vlhovej.
Viete ale, že pôvodne tam bol zakorenený hnev (blesky), ktorý vyjadroval protest na akciu odvolania Ľudovíta Štúra ako námestníka z lýcea v Bratislave, ako aj spolupatričnosť, ktorú dnes potrebujeme ako soľ? Spievame si ju len, keď majú úspech naši športovci? Alebo sme hrdí aj na vystúpenia našich predstaviteľov? Pri slovách ako: „...zastavme ich bratia...“ som začal loviť vo svojej pamäti a skúsil si porovnať, čo nám bolo vštepované v škole 90. rokov po vzniku Slovenskej republiky a ako je to dnes. Za drobné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem.
Slovenskú republiku sme si vtedy definovali ako spoločenstvo, ktoré má svoju výkonnú moc, zákonodarnú moc a na čele s prezidentom, zároveň ako najvyšším veliteľom ozbrojených síl.
Takisto toto spoločenstvo používa slovenský jazyk ako úradný, svoju menu pomocou centrálnej banky, vystupuje suverénne navonok hospodárskou a zahraničnou politikou a do vnútra riadi strategické podniky a pomocou zákonov aj podnikateľské prostredie okolo.
Začnime prezidentom. Dnes je na tomto poste žena, ktorá pre SR pred svojím zvolením spravila len to, že bola ako marketingový produkt (ako jej predchodca) potlačená do funkcie z neziskovej organizácie platenej zahraničím, zahraničnou reklamnou agentúrou, po veľmi kontroverzných skutočnostiach.
Viem, že sa skôr rozhodujeme emóciami a ja budem za zlého, keď poviem, že táto osoba za svoj plat cca 13 500€ mesačne toho robí veľmi málo pre Slovensko, dokonca mu skôr škodí. Ako príklad z poslednej doby nech je stretávanie sa v dobe vládnej krízy s toxickými osobami. A k titulu vrchný veliteľ paródie na ozbrojené sily je sa škoda vyjadrovať, keďže o núdzovom stave a použití armády sa dozvie skôr kancelárka Merkelová ako ona.
Zákonodarná moc – parlament. Palculienka, kolesíkovci, obyčajní stláčatelia tlačidiel... Kto bližšie pozná prísahu poslanca, ako sa má rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia, tak musel skákať pri obrázkoch palec hore - hlasujeme za, palec dole - hlasujeme proti. Nehovoriac o účelových zákonoch vytváraných na mieru oligarchov v zdravotníctve, doprave, životnom prostredí....
Pri všetkej úcte k daným osobám, koľko z vás zákony číta, rozumie im, alebo nebodaj navrhuje? To vás naozaj musíme platiť 150ks a ešte k tomu asistentov, vybavenie, kancelárie atď.? Za cca 80 pracovných dní do roka, stláčate tlačítko ako vám ukáže niekto druhý, alebo vás zaviažu nejakým kódexom? Toto je to, čo potrebujeme?
Výkonná moc v ponímaní nekompetentných ministrov, ktorí slúžia cudzím záujmom, alebo sú jednoduchou bábkou na povrázku. Vy máte zabezpečiť ekonomickú, sociálnu a kultúrnu stabilitu v krajine? Veď neviete za 30 rokov navrhnúť ani len vyrovnaný rozpočet a vyžadovať jeho dodržanie, nie ešte prebytkový, aby sme si vytvorili vankúš na krízu ako máme napríklad teraz.
Súdna moc – pri objeme zatknutých, obvinených sudcov a detailoch systému, ktorý fungoval doteraz hlavne pre „našich“ ľudí, vybavovaných rozhodnutiach na mieru, skutočne obyčajný človek sa spravodlivosti dovoláva veľmi, veľmi ťažko. Spýtajte sa sami seba, či by ste zverili svoj problém súdu ako napríklad pán exprezident, ktorý ho zavalil tuším 12 000 podaniami na exekúciu jeho voličov.
O svoju menu sme prišli veľmi rýchlo a ľahko, ako jediná krajina V4. Teraz nechajme tie spory okolo toho, či to bolo alebo nebolo výhodné, v každom prípade sme stratili možnosť riadiť silu našich peňazí. Čo by za to dali Gréci, či Taliani, keby si svoju menu nechali. Áno, byť súčasťou celku vyžaduje kompromisy, ale my sme sa úplne podriadili za cenu toho, že si na dovolenke nemusíme meniť peniaze.
Náš jazyk? Keď si spomeniem na to, že sa umelo spravili župy, že protežujeme jedinú menšinu, že deti sa na juhu nemôžu učiť v rodnej reči, že slovenčina je učená ako cudzí jazyk v menšinových školách, že na úradoch rokujú v inom ako rodnom jazyku. Alebo návrhy na zrušenie Matice slovenskej. Nie, nerozpútavam vášne, či maďarskú kartu. Pozrite sa na návštevu maďarského ministra z nedávnej doby. Robia len to, čo im dovolíme. Keď si sami nebudeme vážiť svoju reč, ktorú z domu vieš, zanikne.
O strategických podnikoch, šialenej privatizácii a zničenom poľnohospodárstve, či bezpečnosti štátu by som mohol písať ešte veľmi dlho, ale stále by ma to vrátilo na začiatok.
Zastavme ich bratia a sestry.... vlastenci a vlastenky. Nastal čas zmeniť systém volenia a potom bedákania nad svojou voľbou. Lebo pokiaľ si nespravíme poriadok vo vnútri štátu, nikdy nemôžeme robiť suverénnu politiku navonok. Odkaz štúrovcov je aj dnes jasný a aktuálny. Zjednoťme sa za spoločné ciele, za lepší život na Slovensku.
